reklama

Rusko 2008 (časť 1): Ani slzy našich mám nebránia v odchode nám.

Rok 2007 bol poznačený úspešným road tripom smer smerom Ukrajina, Moldavsko, Rumunsko a Maďarsko, na ktorý sme sa rozhodli tento rok nadviazať. Pôvodne plánovanú cestu do Iránu sme po dlhšej diskusii s laickou i odbornou verejnosťou odložili a rozhodli sme sa pre, na prvý pohľad menej náročný, výlet do krajiny dvakrát väčšej než Spojené štáty americké, do Ruska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Jediné čo nám bolo potrebné v danýmoment vybaviť aby sme mohli náš plán uskutočniť bolo vybavenie víz a kúpanajstaršieho možného pojazdného auta, s ktorým uskutočníme na prvý pohľadneuskutočniteľné. Jedno aj druhé sa nám podarilo včas vybaviť, aby sme mohli8meho júla vyraziť za novým dobrodružstvom. Naše auto bolo samo o sebedobrodružstvom vhodným na pobavenie sa. Chceli sme si ho skôr než sa s nímvydáme do sveta trošku otestovať, tak sme sa na ňom vozili po meste, noa prišlo aj na také situácie, že do mesta sme šli autom a naspäťdomov sme sa museli dopraviť autobusom. Aby ste mali približnú predstavuo tom na akom to dopravnom prostriedku sme sa rozhodli spraviť 8000 kmprikladám následnú fotodokumentáciu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Jeho pôvodný názov znel Renault 21, alenakoľko sme ho kupovali vo Veľkom Krtíši od postaršieho pána, ktorý sa volalZoltán, premenovali sme túto, už našu mašinu na Zoltán Krtíš. Niečo o Zolovi?21 rokov, 13 000 korún, 4 repráky, 500 000km, polofunkčný veterán.Náš plánovaný odchod bol o 9tej ráno. Z postele vstávam o 12tej.Čas vhodný na pobalenie sa. Presuniem sa k Budošimu, kde čakáme na ďalšíchdvoch členov posádky. Keď sme boli všetci pokope, pustili sme sa do umývaniaZola, aby bolo všetko tak ako má byť, veď v ňom ideme stráviť najbližšietri týždne, tak nech sa v ňom cítime aspoň jeden deň príjemne. Pri postupnomukladaní vecí zisťujeme, že náš minuloročný stan sa poddal hnilobnému procesu,lebo nejaký ten Pilo nevedel, že zabalený stan v skrini hodený sa sámnevysuší. Nič to, po ruke máme obchodné centrum Tulip, kde nájdeme lowcost stana je ešte ku tomu v akcii, s kúpou ani sekundu neváhame.Posledné minúty v rodnej zemi venujeme hľadaním čísiel na ukrajinskúa ruskú ambasádu, aby sme sa mali čím obháňať, keby prišlo na vyhrotenésituácie. Snáď nebudeme mať potrebu ich použiť. No a mohli by sme sa užkonečne ujednotiť, že kam to vôbec máme namierené. Každému som pred odchodom rozprával,že ideme do Moskvy, no a akurát zisťujem, že tadiaľ naša cesta nevedie.Nechám sa ja teda prekvapiť kám nás Zolo a Mišove navigačné schopnostizavedú. Plánovaný odchod sa posunul o 12 hodín. Nič to, veď sme nadovolenke, nikde sa neponáhľame. Jediné čo máme je čas. Vyrážame. Prvých 150metrov sme prešli bez problémov, iba raz nám to skapalo. Tu sme spravili hneďaj prvú zástavku, krčma Včelín. Stretli sme vonku totiž kamarátku Aďku, takprečo by sme sa nezdržali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Smiala sa na nás čo za dobrodružnú výpravu sme si tovymysleli. No a keď jej Mišo vysvetľoval, že aj minulý rok sme takto bolia ukazoval jej pri tom na stole názornými pomôckami akými boli hygienickévreckovi a zápalková škatuľka, že kde sa približne nachádza Moldavsko,svojím nekoordinovaným pohybom vylial na ňu pivo. Zobrala to športovo, aspoň sanám tak zdalo. No a už by sme mohli aj opustiť Zámockú ulicu dnes, tak salúčime s Aďkou, ktorá nám ako posledná želá šťastnú cestu. Prvý semafór.Zolo skapal. Pokiaľ ešte nie je zahriaty skapíňa si kedy sa mu zachce. Má všakod nášho minuloročného Kersona jednu veľkú výhodu. Rádio. Nechápeme ako smemohli minule vydržať tri týždne bez hudby v aute. Tentokrát sme vybavenýaj CD prehrávačom a celkom príjemným akustickým naladenímv interiéri. Cestu do Ružomberka si ešte ako tak pamätám, ani nie tak pozraku ale skôr po čuchu. Niekto sa nám pred odchodom smial, že to odstavímehneď na diaľnici, bohužiaľ nemáme diaľničnú známku, tak tam nám to skapať aninemôže. Pootvorím oči, hlava ma akosi rozbolela, dám liek na všetko, ibalgin.Víta nás mesto Poprad a jehoTesco, kde kupujeme tri kartóny plechovkového piva na úplatky, pre neúplatnýchpolicajtov. Pootvorím oči zas, ocitám sa v tuneli Branisko. Chalani si povedali, že risk je ziska višli so Zolom na platenú cestu, samozrejme bez platenia. Tak nakoniectu existuje možnosť, že nám to môže zdochnúť hneď na diaľnici, tak ako nám toniekto predpovedal. Všetko prebehlo hladko. Minulý rok sme si v Michalovciach kúpili citrónové repelenty,ktoré sme ich využívali aj ako deodoranty, proste dobre voňali. Tento rok násvšak sklamali svojou neprítomnosťou v regáloch. Pred Tescom v Michalovciachsom si pripadal ako v Anglicku. Bolo asi 5 hodín ráno, na parkovisku 10áut, z toho 9 s volantom na pravej strane. Všade samí počiernejší spoluobčania(anglickí pakistánci), neviem či to bolo tým, že fakt boli počiernejší, alebotým, že slnko bolo ešte zatiahnuté. Ich spoločným znakom boli šuštiakovénohavice Nike, obrázok vystrihnutý z priemyselnej kamery v Leicestri,kde sme trávili leto 2006. Pristavil sa pri nich autobus smerujúci nie inam neždo Anglicka. Na hranice sme to už mali len na skok. Už sme vedeli, kde čo a akotreba vypísať, prebiehalo to ako med. Horšie to niesol Zoltán, ktorý akosistresoval pre policajtmi, no a tu ich bolo neúrekom. Každé jednoštartovanie bolo pre neho utrpením, ako keby sa hanbil pre nimi, nešlo mu to nešlo.Čo sa týka šmelinárov za hraničným prechodom ponúkajúcim hrivny, zmeniliminuloročnú taktiku a už od nás nepýtali doláre, ale slovenskú tvrdú menu.My sme však mali iba doláre. Inak odporúčam ich radšej obísť, lebo horší kurzasi už neponúka nik. Sami sme sa o tom presvedčili na vlastnej koži.Rozmýšľam, že sme si mohli aspoň pozrieť na internete kurz slovenskej korunyvoči krajinám, do ktorých máme namierené, isto by nám to pomohlo viac akodôverčivosť k týmto vekslákom. Na Ukrajine sme nemali v pláne sa moczdržať, tak sme ju len preleteli cez jej zakarpatskú oblasť, sám poriadneneviem kadiaľ, lebo ibalgin a ani ďalších 5 čo som si dal mi akosinezabrali a bolo mi strašne špatne, tak som asi 30 hodín v kuseprespal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zobudil som sa iba keď sme sa išli najesť Tesco lunchmeatu, ktorý sanedal jesť, tak som si dal chleba s kofolou a bol som spokojný. Anisme sa potom nikde nezastavovali. Začal som sa cítiť o čosi lepšie, ževyskúšam šoférovat. Tento môj márny pokus skončil po 200 metroch, keď som muselodstaviť auto z cesty a vyprázdniť obsah svojho žalúdka, nie inak akoústami. Dávno som sa necítil tak zle. Z našich prvých dní sa pamätám faktmálo, horúčka a choroba ma sprevádzajúca mi viac ani nedovolila. Raz somsa aj vyjadril, že nech ma hodia na najbližšiu vlakovú stanicu, že idem prvýmspojom dom. Moje prosby však ostali nevypočuté. Počasie, ktoré nám mal Peťovybaviť bolo také ake bolo, jedným slovom, nehostinné. Peťová mama vyronilaslzu, keď on odchádzal z domu, lebo videla, že na akom aute to ideme, noa druhú vyronila, keď Zolo nechcel pred ňou naštartovať. No a podľanej bolo aj to počasie, uslzené. Zolo sa stal naším prístreškom pre túto noc,budil som sa každú minútu, lebo som si nevedel nájsť tú správnu polohu naspánok v sede. Z posledných síl, ktoré som mal som si vytiahol spacákz útrob preplneného kufra a ľahol si do dažďa na studený asfalt. Posteľto síce nebola, ale potreboval som sa vystrieť. Pouličného psa intenzívne štekajúcehomi meter od hlavy to prešlo asi po 10tich minútach, no a potom som užmohol v kľude spať celé dve hodiny, kým sme zas nevyrazili. Druhý deň, keďsom sa obsah svojho žalúdka vyprázdnil druhý krát som sa už cítil o čosikalepšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Aby som sa dal úplne dokopy, chalani mi naordinovali z každéholieku čo sme mali v aute po tabletke, no a že jesť budem iba banány.Ešte sme sa stavili v lekárni, no a aby tých liekov nebolo málo dokúpilisme k nim ešte vitamíny, ktoré mi svojou farbou a tvarom pripomínaliživočíšne uhlie. Postupom času sa mraky rozostúpili, ale pršať neprestalo, normálnebolo na oblohe slnko, žiadne oblaky a lialo. Tento prírodný úkaz Mišonazval, že to je „smiech cez slzy“. Spravili sme si menšiu prestávku na polipri ceste a trošku si zdriemli.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nechuť variť a chuť na šašlíky násprinútili zastaviť pri nonstop tir kafé. Avšak na naše prekvapenie ich tam nemali,namiesto toho mali gumené trojdňové kura, žobrajúceho neoblomného psaa pivo s nápisom Drive MAX. Pravdepodobne pre vodičov, na zdravie. Napadloma ďalšia špecifická vlastnosť Zoltána, že po každej jame treba napravovaťspätné zrkadlo. No a na Ukrajine, to bolo každý kilometer minimálne taktri krát.

Obrázok blogu

Spíme niekde v blízkosti Donecku, rozložíme stan na miestnomfutbalovom ihrisku. Kým chalani sa pobrali spať ja vám niečo poviem o nás,čo mi sme vlastne zač. Začnem Mišom alias Budoši alias Laukes, študent ekonómiev Brne, hlavný plánovač, hlavný hundrač, ale fest sa zmenil, fest jecitlivý teraz.

Obrázok blogu

Bc. Pilo alias zlatý Riško, nedomýšľavý geodet mýliaci si ľavúa pravú stranu, jeho veta dovolenky: „nehovorte na mňa tri týždne, nechce sami rozmýšľať.“ Iba jednu vec sme mu dali na starosť a to písať spotrebubenzínu, fotiť, dolievať olej, navigovať nás kam kade, púšťať hudbu a zamykaťauto.

Obrázok blogu

Ja, už týždeň Bc. Stanley, počas roku data enter, vždy dobre naladený,jediný znalý trošku rusky, nepič, nefajčiar, budúci primátor.

Obrázok blogu

No a nakoniecnová posila v našom A-teame, Mgr. Peter Potkan Pavlík, vyštudovanýpsychológ, povedali by ste, že nič vhodné do kolektívu 4roch ľudí, ktorí sa odseba nepohnú tri týždne, ale to by ste ho museli poznať.

Obrázok blogu

Treba odignorovaťniekedy diagnózy akými nás častuje a vôňu zatuchnutého trička a je tovšetko tak ako to má byť. Ráno zisťujeme, že už ani nevieme aký je deň, dátumysa nám splynuli, už rozoznávame len deň a noc.

Obrázok blogu

Cestou sa zastavíme dokúpiťsi sladkosti a vodu, v potravinách sme sa zdržali, dobre čítajte,bola tam klimatizácia a dve veľké LCD obrazovky na stenách, ale zdržať smesa zdržali najmä preto, že akurát tam šiel videoklip Rihany s neuveriteľnerajcovnými zelenými obtiahnutými nohavicami, tak asi tak. Prechádzame dedinuPiski. Hneď za Piskami prvá policajná kontrola si nás odstaví na bok cesty.Najprv sa k nám správajú milo, zisťujú že im rozumieme, no a to bolaasi aj chyba. Kontrolujú doklady, pýtajú sa kam máme namierené, po chvílinarukujú na Miša s otázkou: „Mišal, pil si?“ Jasné, že nie, znela jehoodpoveď. „Ty si pil“. Nie nepil. „To vraví každý, poď ja ti pokážem, že sipil“. Miša si zoberú do auta. „Jáj Mišal, Mišal“, znie z policajnej Lady.Dali mu do ruky čínsky prístroj, ktorý sa skôr podobal na gameboy ako naalkoholtester. Fúkať u nás sa zvykne z plných pľúc dokiaľ nezaznietón, že môžme prestať, isto to všetci poznáte. No len neviem či poznáte ukrajinskénormy, ktoré vravia, že stačí priložiť pery ku drageru, nefúknuť a nadispleji ukáže 0,5 promile alkoholu z malého piva, ktoré ste mali pred12timi hodinami. Na vysvetlenie policajta, po jednom pive môžete šoférovať ažpo dvoch dňoch, po dvoch pivách vraj až po troch dňoch. No a to vrajjediné čo na Ukrajine policajti nekontrolujú, je alkohol za volantom. Fakt nászaskočili. Majú tam iné normy. Prišlo na rad zjednávanie. Škoda, že nedalifúkať mne, čo som mal naposledy alkohol na silvestrovský prípitok 2001, ale tuby som nafúkal isto aj ja. 400 dolárov (8000 Sk) si vypýtal policajt, kde muMišo na to pohotovo odpovedal: „200 hrivien“ (800 Sk). Policajtom to normálne prišlosmiešne, začalo nám rednúť. Po asi 5 minútovej debate som doniesol všetkyhrivny čo sme mali, teda všetkých 400 (1600 Sk), no a všetky nám ajzobral. V ďalších častiach sa dozviete čo treba vravieť keby ste sadostali do takej situácie aj vy, lebo to vyskúšali na nás ešte raz, kde zosúboja višla víťazné naša flotila. Inak tu majú iné normy na všetko, aj na smogv ovzduší, ktorý by sa dal miestami krájať. Rozvíjame debatu, že či jelepšie byť fajčiar alebo športovec v Donecku.

Obrázok blogu

Ešte v tento deň násčakajú ruské hranice, som zvedavý koľko pokút a za čo ešte cestoudostaneme.

Obrázok blogu

Pokračovanie v ďalšej časti...

Stanislav Thomka

Stanislav Thomka

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Poslanec mesta Martin a Žilinského samosprávneho kraja. Zoznam autorových rubrík:  Rusko 2008čo deň dalUkrajina 2007Politika

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu